Veľkosť našej lásky k blížnym je meradlom našej lásky k Bohu. (E.Steinová)
BO

Cirkev

Strede bola venovaná téma Cirkev. Okrem kázne na túto tému, sa zároveň udeľovala aj sviatosť pomazania chorých.

Život každého jedného z nás pozná úlohy a veci, ktoré robíme, aby sme si ich vôbec uvedomovali. Podobne to je aj s Cirkvou.

Veriaci si neuvedomujú, že tu nejaká Cirkev je. Žijeme našu vieru, modlíme sa, pomáhame, robíme mnoho iných vecí, ale nezamýšľame sa, že vlastne pomáhame Cirkvi.

Mnohí si uvedomujú, že žijú v Cirkvi iba vtedy, keď Cirkev vnímajú v negatívnom pohľade – chyby, kritika.

Veľmi dôležité je uvedomiť si, že ak sa považujem za kresťana, musím sa považovať aj za člena Cirkvi. Všetci sme sa krstom zaradili do Cirkvi, duchovnej rodiny. Nemôžem žiť a existovať ako veriaci človek, keď nepripustím, že som naviazaný na Cirkev.

Ako kedysi izraelský Boží ľud kráčal do Zasľúbenej zeme – dnes sme to my. Pochopíme skutočný zmysel až keď vstúpime dnu – odhalíme tu nádheru, harmóniu. Potrebujeme prepojenie na kohosi väčšieho, aby sme prežili prepojenie s Kristovým duchovným telom.

Svätý Pavol píše veriacim do Korintu, že sú Božia stavba. Hovorí, ako si Boh svoju Cirkev budoval a my máme byť jej súčasťou, aby pokračovala.

Cirkev vyznávame ako:

  • jednu – ako Boh aj Cirkev je len jedna;
  • spoločenskú – Cirkev ako rodina, spoločenstvo. Keď žijeme v Cirkvi, každý pomáha, aby existovala, rozličnosť nie je prekážkou;
  • svätú – tá, ktorá miluje. Tá, ktorá je svedkom lásky k Bohu, k ľuďom. (robiť malé veci s veľkou láskou, príkladom je nám Matka Tereza). Aj keď v Cirkvi sú chyby a nedostatky, je to preto, lebo je ľudská. Nebojme sa vyhlásiť, že Cirkev je svätá, je schopná mnohých diel lásky;
  • katolícku (všeobecnú) – je úplná, celá a nikoho nevylučuje. Nebojím sa, lebo so mnou je Boh;
  • apoštolskú – cez apoštolov bolo ohlasovanie evanjelia z generácie na generáciu. Musíme byť inšpirovaní aj my, stať sa poslom viery – v rodine, práci, škole…

Majme svoju hrdosť, nebojme sa vyhlásiť, že patríme do Cirkvi. Aj napriek jej chybám, poukazujme na to pekné, čo v Cirkvi poznáme. Snažme sa chyby odstraňovať, dopomôžeme tak duchovnému uzdraveniu. Obetujme sa preto, aby bola Cirkev krajšia, krajšia vďaka našim modlitbám, obetám… Cirkev je nositeľkou, sprostredkovateľkou milostí, je celá v rukách Boha.