Pane, keď už ja nemôžem byť svätý, daj, aby aspoň jeden z nás bol svätý. (Taizé)
BO

Hriech a obrátenie

Hriech a obrátenie – tak znela téma pondelkovej svätej omše. V tomto duchu sa niesli čítania i následná kázeň.

V kázni sme boli upozornení na tieto skutočnosti:

Hriech v živote našej viery nie je najpodstatnejší. Podstatou je to, že na svet prišiel pre nás Kristus.

Hriech má svoju ničivú silu. Často sa môže správať ako vlna cunami, vlna, ktorá zmietne všetko. Hriech môže spôsobiť, že sa človek vo svojom živote stratí. Zaplaví ho niečo, čo ho niekam odplaví – odplaví preč od Boha.

Rozoznávame hriech proti pravde, svedomiu, láske… Ďalej rozlišujeme ľahké a ťažké, osobné a cudzie hriechy.

7 hlavných hriechov (pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť) – koreň každého jedného hriechu, ktorý konáme.

Často nevieme a pýtame sa: „Je toto hriech?“, „Nebol to hriech?“

O ťažký hriech ide v týchto prípadoch: človek musí vedieť, že je to zlé, musí chcieť niečo zlé urobiť a musí to byť spáchané v závažnej veci.

Hriech je bezbožnosť. Boha nechávame bokom a prestávame si vážiť aj človeka. Hriech je niečo bez lásky. Veľakrát sa človek pozerá len na seba, len aby on bol šťastný. Nepýta sa Boha: „Bože, ako na to pozeráš TY?“

Obrovskou pomocou proti hriechu je nám Sväté písmo. Tam nájdeme, čo je správne a naopak, čo správne nie je.

S hriechom sa nemáme zahrávať. Boh veľmi dobre vie, že sme hriešni. Nikdy by sme sa však nemali stotožniť s hriechom, vždy by tam malo byť niekde v podvedomí: „Pane Bože, nechcem.“

Mali by sme sa vždy snažiť aj keď len o akýkoľvek malý boj s hriechom, ale o boj. V boji proti hriechu je dôležité:

1) nájsť vo svojom vnútri silu – nechcem hrešiť!

2) vyhýbať sa hriechu.

V duchovnom živote je potrebná predvídavosť. Tak ako vodiči musia predvídať, tak aj my. Vieme, že čo nás môže ľahko zlomiť, kde skôr upadneme do hriechu. Snažiť sa vyhýbať príležitosti, aby neprišla „vlna cunami“ a nezaplavila nás. Treba sa chrániť opakovaným hriechom, aby sa z nich nestala neresť, návyk.

Hriech nemá definitívnu moc v našom živote, v procese spásy. Vo Svätom písme nájdeme Božie slová adresované Jozefovi: „Dáš mu meno Ježiš a on vyslobodí ľud z hriechov“.

Podstatou Kristovho príchodu je to, že nás z hriechu oslobodil, vykúpil a aj napriek hriechom môžeme dôjsť k spáse. Boh nás má rád ako rodič svoje dieťa, ktoré treba aj napomenúť, ale neprestáva ho milovať. Boh každý hriech odpúšťa, nesmieme upadať do pesimizmu.

Svätý Otec František vyhlásil budúci rok za Rok milosrdenstva. Boh chce naše hriechy zmyť. Z našej hriešnosti existuje východisko – sme stvorení na Boží obraz. Často sa stáva, že kvôli hriechom sa ten obraz pokazí, i keď aj potom je na ňom vidieť jeho podstatu – toho, koho zobrazuje. Vyčistiť sa dokáže svätou spoveďou. Nebojme sa a nájdime odvahu na to vyčistenie.

Pre naše dobro je dôležité zachovávať Desatoro.