Kto miluje kríž, žije v Božom svetle a je svetlo pre svet. (Ch.Lubichová)
BO

Milosrdný Otec

Otec skoro celý život chodí na týždňovky a bol veľmi málo doma. Často to bolo predmetom hádok, mnohokrát bol otec výbušný, reagoval nespravodlivo. Málo bol doma, vyčítal som mu to, že sa mi málo venuje, no napriek tomu ho mám veľmi rád.

Dnes vidíme, že v mnohom sa mu podobám a som jeho synom ako Pán Ježiš je Božím Synom. Nikto ho nevidel a my ho mnohokrát vidíme ako je zobrazovaný v Starom Zákone – ako tresce, nastoľuje spravodlivosť. V našom ponímaní nám je Ježiš Kristus zjavuje Božiu tvár.

Keď nám je strašne dobre, často zabúdame na Boha, na jeho lásku. Musí si vziať pred seba len Syna a Jeho posúdiť. A skrze Syna spoznať Boha. Tak ako človeka unavuje počúvať o Božom milosrdenstve práve preto veľmi potrebujeme Božie milosrdenstvo. Hriešnici sme preto, lebo prázdne nádoby a potrebujeme naplniť.

Často chceme, aby sa stala naša vôľa, snažíme sa z vlastných síl – bez Božej pomoci. Nikdy nebudeme takí, akí by sme mohli byť, lebo nenecháme pôsobiť v sebe Boha, nedokážeme vpustiť do milosrdenstvo.

My často chceme aby tí, kt. nám ublížili za to odpykali. Sv. sestra Faustína hovorí: „Najväčší hriešnik má najväčší nárok na Božie milosrdenstvo“. V Evanjeliu vidíme Krista, kt. berie a hádže, kričí na apoštolov. Správa sa ako ich otec. Lebo keby poľavil, tak by si ho tak nevážili. Slovo milosrdenstvo symbolizuje vernosť.

Koľko je v nás nenávisti? Nebeský otec od nás žiada, aby sme boli tak nežný ako matka a spravodlivý ako otec. Verme tomu, čo sme a z toho vychádzajme. Máme sa držať kresťanstva. Božie milosrdenstvo je veľké, preto vyprosujme milosrdenstvo pre seba ale aj pre tých kt. nám ubližujú.

Ja neverím v Boha, ktorý neodpúšťa, ktorý by neocenil a neodmenil tých, ktorý mu celý život preukázali vernosť. Ja verím v milosrdného boha.

Neuverte, že Boh vás opustil, že Vás stratil z pohľadu.