Modlitba je myslieť na Boha s láskou. (XY)
BO

Spoveď, smrť a súd

Začiatok tejto témy patril najkrajšiemu podobenstvu – „Podobenstvu o márnotratnom synovi“.

My si často neuvedomujeme, že to, čo je v tomto podobenstve, sa deje každý deň, každú chvíľu vo sviatosti zmierenia.

Ježiš povedal: „Odpustí sa ľuďom každý hriech, ale hriechy proti Duchu Svätému sa nikdy neodpustia. K odpusteniu je potrebné, aby sa človek stretol s Bohom, jednoducho vstal a išiel k Otcovi, ako práve v tomto podobenstve.

Ak človek nikdy nevyzná hriech, nikdy sa mu neodpustí.

Sv. Augustín napísal: „Bože, dobre si to urobil, že si sviatosť zmierenia nezveril anjelom, ale zveril si ju do rúk človeka a v spovednici sedí človek, lebo anjel by nás nepochopil.“

Svätá spoveď je pre kňaza na jednej strane bremeno, no na druhej strane veľká radosť: vrátila sa stratená ovečka.

Pri sviatosti zmierenia počúvame slová: „Odpúšťajú sa ti hriechy. Choď v pokoji.“ Človek potrebuje mať istotu, že mu Boh odpustil, potrebuje počuť to milosrdenstvo Božie – odpúšťajú sa ti hriechy.

Sú ľudia, ktorí hovoria: „Ja nepotrebujem spoveď, vyriešim si to sám s Bohom. Veď ja mu svoje hriechy poviem, tak načo nejaká spoveď?“ Ale dajme si otázku. Sú spokojní?

Spoveď nie je bremeno, je obrovský dar. Pán Boh odpúšťa tak, že nezostane ani škvrna. My ľudia tiež odpúšťame, ale mnohokrát nezabúdame.

Iná skupina ľudí hovorí: „Načo pôjdem na spoveď? Stále tie isté hriechy tam opakujem…“ Môžeme to prirovnať napríklad maliarovi. Keď skončí svoju prácu, je špinavý od farby. Myslíte, že si povie „Načo sa umývať, prezliekať, veď aj zajtra budem špinavý“? Nie, určite nie. Pekne sa umyje, prezlečie.

Veľa ľudí sa stará o špinu druhých, a nie o svoju špinu. Často sa porovnávame so susedmi. Veď ja nie som až taký zlý ako sused, on robí to a tamto, a ja nie. Položme si otázku: Prečo sa neporovnávame s lepšími? Prečo sa neporovnávame so svätými?

Boh je trpezlivý. Keď aj stokrát padneme, treba nám nájsť odvahu a povedať Bohu: „Bože, odpusť mi.“

Keby sme sa viac báli Boha, menej by sme hrešili. Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. Áno, Boh nám odpúšťa, ale za hriechy sú aj tresty. (Dávidovi zomrel syn.) Preto by sme sa mali báť.

Medzi nami sú aj takí ľudia, ktorí hovoria: „Ja nemám hriech.“ Každý má hriech! Sväté písmo hovorí – spravodlivý človek denne aj sedemkrát zhreší, čo znamená veľakrát.

Každý hriech je hriech proti láske. Možno si to neuvedomujeme, možno máme tvrdú škrupinu na svedomí, zabúdame na hriechy.

Často sa nám stáva, že len šup-šup a utekáme na spoveď bez prípravy. NÁJDI SI ČAS! ZASTAV SA!

Misie, to je čas aj dobrej svätej spovede. Čas stretnutia sa s milosrdným Kristom.

Ako sa pripraviť na svätú spoveď?

  1. modlitba k Duchu Svätému
  2. spytovanie svedomia
  3. predsavzatie
  4. ľútosť
  5. vyznanie hriechov
  6. zadosťučinenie

Všetky tieto body máme práve v podobenstve o márnotratnom synovi.

Spytovanie svedomia

Svedomie si môžeme spytovať podľa Desatora či Pätora. No môžeme sa každý deň pýtať: „Čo by urobil Ježiš na mojom mieste? Čo by povedal, ako by sa na mojom mieste správal?“

Predsavzatie

Najhoršie predsavzatie, čo môže byť, je také, že sa chceme polepšiť vo všetkom naraz. Radšej pracujme na jednom hriechu, možno na tom najboľavejšom. Vždy si dajme jednu konkrétnu vec, v čom sa chceme polepšiť.

Ľútosť

Ľútosť je potrebné vykonať ešte pred spoveďou, najlepšie tam, kde sa pripravujeme na sv. spoveď. Pred spoveďou sú hriechy, ktoré treba vyriešiť (napr. zmieriť sa s niekým, krádež – nahradiť, vrátiť) a až potom sa vyspovedať.

Vyznanie hriechov

Povieme všetko alebo si niečo necháme pre seba? Ak si úmyselne nepovedal, zbytočne si prišiel. Ak si zabudol, povieš na ďalšej spovedi. Nespovedáme sa kvôli kňazovi, ale kvôli sebe. ÁNO, TAKÝ SOM, BOŽE.

Zadosťučinenie

Zadosťučinenie vyjadruje našu vďačnosť Pánu Ježišovi, že nám odpustil hriechy. Zároveň je to prejav našej túžby napraviť sa.

Niekedy je za potreby aj generálna svätá spoveď a nevracať sa k starým hriechom.

Všetko máme od Boha, len hriechy sú naše. A Ježiš nás prosí: „Daj mi svoje hriechy.“ Boh sa nebojí objať hriešnika. Boh ide v ústrety každému hriešnikovi.

DOVOĽ, ABY ŤA OBJAL.