Je možné, je nutné a je pomerne ľahké stať sa svätým. (don Bosco)
BO

Turíce a kríž

Ak porovnáme naše domy a domy ľudí v misijných oblastiach určite si všimneme rozdiel. Spôsobuje ho chudoba. Títo ľudia sú síce chudobní, ale ukazujú túžbu po Bohu, čo súvisí s vierou a Božím svetlom v ich vnútri. Na všetko v našom živote sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi: na to, čo vidíme zvonku a a na to, čo je vo vnútri.

Tak aj Turíce majú dva znaky – navonok bolo počas zoslania Ducha Svätého počuť hukot a apoštoli rozprávali rôznymi jazykmi. Bolo to dôležité, lebo tieto vonkajšie znaky potvrdzovali, že sa niečo veľké deje. Práve v tejto chvíli zaznieva reč apoštola Petra. Hovorí, že oni sú ohlasovateľmi Ježiša, prestanú byť ustráchaní a dokážu Ježišovi veriť. Dostali poslanie a už pre nich nie je možné nehlásať Ježišovo učenie.

Čo to znamená pre nás?

Udalosti Turíc nám ukazujú, že:

  1. sa odkrýva nová cesta pre každého, kto verí v Krista.
  2. je možné spojiť ľudí do spoločenstva, ktoré vyznáva rovnaké hodnoty a má spoločný cieľ a hoci ich nie je veľa je to Boh, ktorý ich spája.
  3. ľudia si môžu navzájom rozumieť aj keď je každý človek iný.
  4. viera sa už vtedy zdala ako bláznovstvo, ale nie je to správny pohľad. Správne je pozerať na to, že Boh spôsobuje zvláštne veci.
  5. v živote stačí okamih na to, aby nastal zlom. A nemusíme sa báť, či to dokážeme, lebo Duch príde a naučí nás.
  6. vďaka Božej moci sa môžu aj malé veci rozvíjať, ale Boh na to potrebuje človeka a jeho ochotu k spolupráci.
  7. len Božie dielo má budúcnosť a môže odolať premenám.

 

Kríž a zoslanie Ducha Svätého – čo majú spoločné?

  1. Panna Mária a tí, čo s ňou stáli pod krížom prežívali bolesť a aj akoby sklamanie. Ale už tam pod krížom sa tvorí prvá duchovná rodina a dáva zrod niečomu novému.
  2. Kríž nie je len symbolom utrpenia. V ňom máme vidieť nástroj spásy, viery, nádeje.
  3. Na kríži Kristus ukazuje čo je láska, čo naozaj potrebujeme, čo je obeta. Ukazuje, že je dôležité nehľadieť na seba, lebo láska, čo sa dáva, sa nemíňa.
  4. Niet inej cesty ako Kristova cesta obety a dávania sa za druhého.
  5. Sme pozvaní, aby sme sa nebáli stretávať sa ako spoločenstvo viery nielen v nedeľu na svätej omši, ale aj cez týždeň a napr. aj na čítaní Svätého písma, aby sa viera mohla upevňovať a aby sme nestratili trpezlivosť počúvať Boha.
  6. Vytvárajme spoločenstvo, aby sme nezostali sami. Rodičia nech nenechajú deti samé, manželia nech budú spolu, nech sa spolu rozprávajú, modlia podporujú. Celé farské spoločenstvo nech podporuje kňaza.
  7. Aj naše farské spoločenstvo by mohlo byť väčšie. Kristus ale nepozerá na počet, ale dá svoju milosť, aby aj malé spoločenstvo konalo veľké veci.
  8. Aj Mária trpela pod krížom podobne ako trpia rodičia, keď ich deti nepočúvajú. Často je to bolesť spojená s ľahostajnosťou vo viere. Ale nesmieme stratiť nádej ako ju nestratila Mária. Ale aj v najťažších chvíľach zostala Božou služobnicou. Aj rodičia ak zostanú v ťažkej situácii Božími služobníkmi dostanú milosť zvládnuť ťažkosti, aj keď možno nezmenia osud svojich detí. Modlitba a obeta za deti nie je málo. V tom je veľkým vzorom sv. Monika.

Nezostaňme stáť, nezľaknime sa nedokonalosti a ťažkých chvíľ. Urobme krok naviac, krok bližšie k Bohu. Nezáleží na tom, čo vidíme teraz, nezáleží na vonkajších veciach. Takto sa nám otvorí nová cesta. Duch Svätý nás posilní, aby sme ostali otvorení.