Človek, ktorý stojí na prstoch, nemôže stáť dlho. (Lao-c´ - o pokore)
BO

Vy ste svetlom sveta

Všetci máme skúsenosť-strach z tmy,či už ako malé deti,či už v priebehu nášho života,máme skúsenosť ako je ťažko, či  so strachom prejsť tmavou ulicou, či tmavým lesom alebo vojsť do tmavej pivnice. Treba si zároveň uvedomiť, že  vtedy stačí malé svetlo, v podobe  baterky, jednej zápalky, v dnešnom modernom svete stačí zasvietiť mobilný telefón a ani si neuvedomujeme,aký zápas v tom okamihu prebieha medzi svetlom a tmou.Stačí ozaj malé svetlo a to svetlo víťazí nad tmou.

Taká veľkonočná svieca, ktorú kňaz  požehnáva na Bielu sobotu, keď hovorí Kristus je Alfa i Omega, začiatok i koniec, prvý a posledný, je v prvom rade symbolom Krista a o tom práve hovoril nádherne apoštol Ján.Používal zvlášť tri slová, aby vyjadril nesmiernu lásku, blízkosť, Boha, ktorý je živý Boh, hovoril o ňom, že je svetlo, že je logos-slovo a že je láska. A práve Ján o jednom z týchto  symbolov-svetle hovoril : „a svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali “. Viete si to predstaviť? Prichádza svetlo a tma ho nechce. Ale práve svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet a to svetlo je Kristus.

Kresťania si vybrali  v prvom rade slnko ako symbol Ježiša Krista a preto si zvolili narodenie Ježiša Krista ako pohanský sviatok-sviatok Vianoc -zimný slnovrat, keď slnko konečne víťazí nad tmou. Nakoniec si treba uvedomiť, že tu nejde len o ľudskú fantáziu, či symboly, ktoré sme si vymysleli, veď Kristus sám o sebe povedal :  „Ja som svetlo sveta.“ Od  toho všetko začína a preto teda veľkonočná svieca – paškál je symbol Krista. V tejto svieci sme aj my dostali svetlo a to pri krste, pri ktorom krstní rodičia dostali zapálené sviecu a ono je povedané – príjmite svetlo Kristovo. Ježiš teda povedal nie len, že on je svetlo sveta o sebe, ale tiež hovorí : „ Vy ste svetlo sveta“, a tá tma, ktorá je okolo, ktorú treba rozohnať, to je hriech, zlo okolo nás. Aby sme boli svetlom, najprv musí byť svetlo v nás, musíme sa ním naplniť, vyhnať tmu z našej duše, aby sme to svetlo mohli priniesť iným.  Ako  taký lampáš, ktorý najprv musí horieť a až potom ide a cestou  svieti, či rozháňa tmu, teda naše vnútro, ak máme práve Krista v duši, teda pravé svetlo. A kedy ho máme? Krista a svetlo máme v duši vtedy, ak žijeme sviatostný život a prijímame sviatosti, ak sa modlíme, ak žijeme podľa Božieho slova, vtedy máme svetlo. Ak nežijeme, ak neprijímame, ak sa nemodlíme, vtedy niet svetla. Svetlo sa nedá skryť v tmách, je to skoro nemožné, skúste v tmavej pivnici skryť svetlo .

Tak nech svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili Otca, ktorý je na nebesiach -Svetlo, ktoré rozháňa tmu. My sme si zvykli, že iní majú byť svetlom a akosi rozmýšľame, že iný má byť svätec. Neuvedomujeme si, že to MY sme pozvaní, aby sme boli svätí. Písmo sväté hovorí, že do neba nič nečisté nepôjde, toto je nutná podmienka, aby sme sa stali svätými alebo sa budeme musieť ešte očisťovať v očistci, ale podmienka ja stať sa svätým. Pri krste sme všetci dostali poslanie, nie len zapáliť seba, ale zapáliť aj svoje okolie. Každý z nás má byť svetlom. Vy ste svetlo sveta. Ak budeme žiť kresťanský život, už sme svetlo. Stačí žiť, ale práve toto nie je niekedy také jednoduché. A svet uvidí, tak hovorí sväté písmo a oni uvidia, nie preto aby nás oslavovali, ale Otca, ktorý je na nebesiach.

Svieca je veľký symbol. Jej hlavným poslaním je aby horela. Svieca nespĺňa svoj účel, ak nehorí.Tým, že horí dáva zároveň symbol, že ona je živá, ten plameň je živý. Je to symbol našej živej viery, symbol živého Krista, ktorý máme nosiť v duši, ale aj priniesť iným. Svieca pomaly zhára, stále je menšia a menšia, toto je úloha sviece. Kresťan, ktorý vydáva svedectvo, on sa bude spaľovať, on sa obetuje, tá svieca sa obetuje, aby dala svetlo.Toto je poslanie kresťana. Kresťan, ktorý nehorí môže byť akokoľvek krásny, pekne oblečený, svieca,môže byť nádherne ozdobená, ale oni nehoria, nezhárajú, neobetujú sa pre iných a tak sú sviecou len na ozdobu.Tak nech svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky. Nemusíme sa chváliť dobrými skutkami, ten dobrý skutok ľudia uvidia, hovorí Sväté písmo.

Najhoršie je keď svieca iba dymí, stáva sa prekážkou, zacláňa medzi vami a Kristom, toto je kresťan, ktorý nehorí, ale dymí. V knihe zjavení Apokalypsa sa hovorí, tam kde nie si ani horúci ani studený, preto ťa vypľujem. Ani nehoríš, ani nie si na ozdobu, ale dymíš, prekážaš, preto ťa zavrhujem. Dymí je priemernosť a my kresťania si začíname zvykať. A vy ste svetlo, nie dym! Vy ste soľ zeme.Tu treba správne pochopiť vlastnosti soli. Soľ, ktorá konzervuje, aby sa nič neskazilo, soľ, ktorá dáva chuť, soľ však roztápa aj ľady. Toto sú tiež veľké symboly. Soľ dáva chuť tomuto svetu–symbolizuje to chuť, ktorú kresťanstvo má dať, je to láska, nádej, je to radosť a pokoj. Roztápa ľady-myslia sa tým tie chladné vzťahy, ktoré má roztápať kresťan. Konzervuje-chráni pred hnilobou, ktorá je večná smrť.

Svet potrebuje svetlo! Chráňme svetlo, ktoré je v našich dušiach! Nie je to však také ľahké, tu diabol bude zúriť, tu prichádza vietor, ktorý ho chce sfúknuť, tu prichádzajú nebezpečenstvá. Často práve hriech sfúkne sviecu-prítomnosť živého Krista v našej duši. Z krstu máme účasť na živote Krista, ak chceme byť spasení, tak si v prvom rade musíme uvedomiť, že máme nosiť svetlo, ale aj iným priniesť svetlo.

Svätý František z Assisi povedal : „Nielen v sebe žiť, ale aj iným osožiť .“ Netreba však snívať zmeniť celý svet, lebo my ho celý nezmeníme, ale sme schopní zmeniť a mať vplyv na naše okolie a tým sa mení aj svet. More sa skladá z mnohých kvapiek, my sme každý taká kvapka a kvapka ku kvapke vytvára veľké more. Treba si uvedomiť práve to, že sme schopní zmeniť aj svet malými skutkami, naším svedectvom. Toto je naša misia, naše poslanie, aby sme zapálili tento svet.

Neverme, že tma je silnejšia ako svetlo-zlo silnejšie ako dobro.

Robme malé skutky s veľkou láskou.

Sme deti svetla, Božie deti, ktoré majú nosiť svetlo.